Prečo si chcem vyskúšať elektromobil

Autor: Peter Rzyman | 3.11.2011 o 5:57 | (upravené 3.11.2011 o 17:33) Karma článku: 2,44 | Prečítané:  313x

Aký môže byť najlepší dôvod ? Fantastické možnosti dopravy z dôb J.Verna? Prerod parného rušňa do novej doby? Čo má spoločné parný rušeň s elektrickým a aj s elektromobilom? Nepotrebuje v princípe spojku. V princípe takmer bezstratový rozbeh. Moment, ťažná sila stúpa s poklesom otáčok, rozbeh je efektívny, a s výbornou akceleráciou. Neprodukuje žiadne splodiny, okrem trochy tepla, ktorého je v prípade potreby na kúrenie ešte aj málo. Minimálny hluk, čo je vnútri fajn, ale zvonka by sa dokonca žiadal, aby auto neprichádzalo ako duch a neprekvapilo chodcov. Žiadne štartovanie a voľnobeh. Kto by si nechcel vyskúšať v podstate nadčasové auto, či novodobý spotrebič elektrickej energie. Od dôb Ampéra a Faradaya je elektrina záhadný fenomén preto, lebo existuje prakticky bezstratové prelievanie a premena mechanickej(alebo aj gravitačnej) energie na elektrickú a naopak. Dve formy energie previazané ako spojené nádoby. Fungujú na tom všetky motory a generátory, vďaka tomu svietime a internetujeme.

Elektromobil bude taký maxispotrebič budúcnosti. Umožňuje prelievanie energie lepšie využiť tým, že dokáže uschovať značnú časť energie jazdy z kopca, a energie zo spomalenia, brzdenia (rekuperácia). Dalo by sa povedať, že je to vlastne novodobý elektronický vyrovnávač kopcovitej trasy a neplynulej jazdy. Trochu škoda, že zatiaľ to nejako nefunguje aj na hrboľaté cesty.

Jazdím trasy denne okolo 50km s častými zastávkami. Nič lepšie, než elektromobil na to nie je, nehovorím o dopravných zápchach, koľko sa tam našmýka spojka a koľko sa tlačia na seba vodiči zbrklým a nervóznym brzdením.

Dobíjanie a batérie optimálne vyriešené nemáme. Existuje viacero alternatívnych ciest, okrem zdokonalenia batérií a palivových článkov. Zaujímavá je akumulácia energie v superkondenzátoroch, alebo skladovanie vodíka pre palivové články vo vhodnej kvapaline, alebo kvapalného vodíka v kryogénnej nádrži s aktívnym(samodobíjajúcim sa) chladením. Sú aj palivové články na kvapalné reaktanty.

K našim primárnym zdrojom elektrickej energie. Zatiaľ máme poruke viacmenej len tie jadrové - nepoviem elektrárne, ale jadrové parné kotly, vyvíjače pary. Pretože jadrové elektrárne sú vlastne parné elektrárne, pod ktorými sa kúri tepelnou energiou z jadrových reakcií. No a tak sme sa opäť dostali k tomu parnému rušňu s malým rozdielom, že jadrová elektráreň nie je na kolesách, a miesto parných valcov sú použité parné turbíny. Sú však aj iné možnosti premeny tepla. Okrem toho všetkého by na každej streche mali byť fotovoltické panely, z hľadiska prírody to nespôsobuje negatívne efekty, je z toho celkovo iba prínos, fámy treba brať s rezervou.

Ešte dačo k nadváhe nielen elektromobilov. Prečo musí auto vážiť tonu dve, aby uviezlo koľkokrát iba jedného človeka. Vozí skôr samo seba, než ľudí. Nie že by sme nemali vhodné ľahké, pevné materiály, vhodné kompozity a štruktúry, zatiaľ je to hlavne preto, že chceme jazdiť ako barani. Kto má ťažšie auto, má pri vzájomnej zrážke výhodu. Priemerne zvyšujeme bezpečnosť áut, ale zhoršujeme myslenie, darmo sa oháňame stúpnutím počtu aut na ceste. Kdekto jazdí ako utrhnutý z reťaze, a pravdaže nikomu nie je príjemné niesť prípadné dôsledky v prípade kolízie. Myslím si, že napriek tomuto bude časom nutné znižovať hmotnosť áut kvôli ich spotrebe (ani rekuperácia v elektromobiloch neprebieha a v princípe nemôže prebiehať ideálne, vráti sa priemerne v lepšom prípade 1/2 až 2/3 energie) a bezpečnosť za bude musieť riešiť iným štýlom, pomocou nejakej podoby záznamu jazdy a určitej prevencie.

Dnes robia aj na Morave prestavby niektorých áut na elektromobily väčšinou s batériami na báze LiFePO. Aj ja som si obstaral nedávno Tico, lebo ide o najľahšiu pôvodne 550kg škatuľu, že ju prerobím na skúšku na elektromobil. Beztak má problematický karburátor a nielen to. Také jazdenie je však rizikové, nie sme na Kube kde sa v nedostatku muselo improvizovať, ani v rozľahlom Rusku, navyše niektorí policajti radi lovia tam, kde to sype, nie tam, kde to treba aby si dačo aj zaslúžili. Mám urobený traktorček na batérie NiCd 24V/120Ah, ale na oranie logicky nestačí, predsa len energia v batériách je za naftou pozadu a ide tak 10km/h. Má však výhodu v tom, že je dobíjaný jedným solárnym panelom s plochou 1m2, a má na to dosť času, keď nie je používaný denne. Dobré ako experiment na získanie prvých skúseností. Som myslím praktický inžinier (anglicky vlastne strojár), z perpetuum mobile som už dávno vyrástol a na niečom si svoje teórie overovať musím :)

S bratislavským kolegom strojárom riešime niekedy nekonvenčné zdroje a pohony, a napríklad sme zažiadali o podporu projektu auta na vzduch, akumulačná látka bol stlačený vzduch doplnený akumulátorom kompresného tepla na rozdiel od indickej verzie auta na stlačený vzduch. Bolo to prostredníctvom výzvy APVV (agentúra na podporu výskumu a vývoja). Formálne projekt aj v hodnotení prešiel, ale rozpočet fondu bol priúzky, boli viaceré projekty, na ktoré sa jednoducho už iba neušli peniaze. Je zaujímavé, že pritom projekty ako dizajn nábytku podporu získali. Ale možno dobre, že to neprešlo, môžu vzniknúť ďalšie alternatívy.

Je iba pochopiteľné, že mám záujem skúsiť niečo dokonalejšie a fantastickejšie. Premiestňovanie z miesta na miesto so stratami blízkymi iba treniu o vzduch, pretože tie ostatné ide v prípade elektromobilu elegantne minimalizovať.

Zvyknem už dosť rokov propagovať výhody elektromobilov, reagoval som na rôzne diskusie na túto tému, a o to radšej to urobím zase, ak bude o dôvod viac, a bola by k tomu aj názorná ukážka :)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?